Transfagarasan: kedy je cesta otvorená a čo na nej vidieť

Čo je Transfagarasan a prečo vznikol

Cestu Rumuni píšu ako Transfăgărășan, mapy niekedy uvádzajú Transfagarašskú magistrálu a cestári jej hovoria jednoducho DN7C. Nie je to turistický projekt, ale vojenská stavba. Vznikla v rokoch 1970 až 1974 na príkaz Nicolae Ceaușesca a dôvodom bola sovietska invázia do Československa v roku 1968. Ceaușescu sa obával, že Rumunsko čaká to isté, a chcel mať trasu, po ktorej armáda rýchlo prejde cez hory z jednej časti krajiny do druhej, aj keby padli hlavné ťahy.

Cena bola vysoká. Pri stavbe sa spotrebovalo zhruba šesť miliónov kilogramov dynamitu a podľa oficiálnych záznamov zomrelo 40 vojakov. Neoficiálne odhady samotných robotníkov však hovoria o stovkách mŕtvych. Cesta si preto vyslúžila prezývku Ceaușescovo bláznovstvo.

Svetovú slávu jej priniesol až Jeremy Clarkson, ktorý ju v novembri 2009 v Top Gear označil za najlepšiu cestu na svete. Odvtedy sa z Transfagarasanu stal cieľ sám osebe a v lete je na ňom hustá premávka.

Kedy je Transfagarasan otvorený

Toto je najdôležitejší odsek celého článku, pretože práve pre neho veľa ľudí pricestuje a nikam sa nedostane.

Cesta býva pre sneh uzavretá od konca októbra do konca júna. Otvára sa teda zhruba na štyri mesiace v roku, presný dátum sa každý rok líši podľa toho, kedy sa roztopí sneh v najvyšších partiách, a vyhlasuje ho správca ciest. Zavrieť sa navyše môže aj uprostred leta, keď príde búrka, hmla alebo zosuv.

Zatvára sa vždy najvyšší úsek cez sedlo. Nižšie partie z oboch strán zostávajú prejazdné, takže sa dá dostať k jazeru Bâlea zospodu lanovkou aj mimo sezóny, ale prejsť cez hrebeň autom nie.

V praxi to znamená, že termín dovolenky si podľa Transfagarasanu plánujte ako prvý, nie ako poslednú položku. Ak máte voľno v máji alebo začiatkom júna, počítajte s tým, že hore bude ešte sneh a vy si pozriete nanajvýš vodopád a dolnú časť serpentín.

Ako sa na Transfagarasan dostanete zo Slovenska

Najbežnejší variant je vlastné auto cez Maďarsko. Z Bratislavy aj z Košíc sa ide na juh do Maďarska a potom na východ do Sedmohradska. Konkrétnu trasu si naplánujte podľa toho, z ktorej strany chcete na cestu vojsť: severný koniec je blízko Sibiu, južný pri Curtea de Argeș. Presné kilometre a časy si radšej overte v navigácii, cesty v Rumunsku sa rok od roka menia a dopravu spomaľujú obchvaty, ktoré sa priebežne otvárajú.

Bez auta to ide horšie. Doletieť sa dá do Sibiu alebo do Bukurešti a auto si požičať na mieste, priame spojenia zo slovenských letísk aj z Viedne a Budapešti sa však sezónu od sezóny menia, takže si aktuálnu ponuku overte. Pravidelná autobusová linka cez sedlo nejazdí.

Trasa Transfagarasanu so zastávkami

Ide sa buď od juhu z Curtea de Argeș, alebo od severu zo Sibiu. Oba varianty sú pekné, ale od juhu vidíte serpentíny pred sebou, čo je vizuálne silnejšie.

1. Priehrada a jazero Vidraru

Južná časť trasy vedie okolo veľkej priehradnej nádrže zovretej horami. Cez hrádzu sa dá prejsť a je odtiaľ vidieť do celého údolia. Nad priehradou stojí socha Prométhea.

2. Hrad Poenari

Zrúcanina na skalnom ostrohu nad cestou, ktorá bola skutočným sídlom Vlada Napichovača, na rozdiel od slávnejšieho Branu. Hore vedie schodisko s viac ako 1 400 schodmi a výstup zaberie zhruba pol hodiny. Overte si dopredu, či je otvorené, občas sa zatvára pre medvede.

3. Serpentíny na južnej strane

Najfotografovanejší úsek celej cesty. Vyhliadkové odstavné plochy sú priamo pri serpentínach a je z nich vidieť, ako sa stuha asfaltu vinie svahom pod vami. V sezóne je tu plno a parkovacie miesta sa hľadajú horšie, než by človek čakal.

4. Bâlea Lac

Ľadovcové jazero priamo pod sedlom, v najvyššej časti trasy. Je tu chata, stánky s jedlom a v zime ľadový hotel. Práve sem sa dá dostať lanovkou aj v čase, keď je cesta zatvorená.

5. Tunel Bâlea

Najvyšší bod prejazdu a s dĺžkou 884 metrov najdlhší cestný tunel v Rumunsku. Je nevetraný, úzky a bez osvetlenia v celej dĺžke, takže sa ním ide pomaly a so svetlami.

6. Vodopád Bâlea

Na severnej strane pod sedlom, dostupný z parkoviska krátkou prechádzkou. Vedľa vodopádu chodí lanovka hore k jazeru.

7. Zjazd k Sibiu

Severná strana je miernejšia a vedie cez lesy a dediny až do podhoria. Cestou stojí za zastávku kláštor Cârțișoara a opevnené saské kostoly v okolí.

Koľko času si na Transfagarasan vyhradiť

Najčastejšia chyba je naplánovať si prejazd ako presun medzi dvoma mestami. Priemerná rýchlosť na ceste je okolo 40 km/h a k tomu sa pridávajú zastávky, fotenie a v sezóne kolóny.

• Samotný prejazd hlavnej horskej časti zaberie zhruba tri hodiny bez zastávok.
• S bežnými zastávkami počítajte s celým dňom.
• S Poenari a prechádzkou pri jazere je z toho dlhý deň, na ktorý je lepšie mať nocľah na oboch koncoch.

Ako sa po Transfagarasane jazdí

• Cesta je úzka a plná zákrut bez rozhľadu. Nepredbiehajte tam, kde nevidíte.
• Motorkárov je tu veľa a jazdia rýchlo. Počítajte s tým pri vchádzaní z odstavných plôch.
• Počasie sa mení počas minút. Dole svieti slnko, v sedle je hmla a osem stupňov.
• Tankujte v podhorí. Na horskej časti nie je čerpacia stanica.
• Signál na časti trasy nefunguje. Stiahnite si mapy offline.
• Karavany a veľké obytné vozy sem neberte. Serpentíny sú pre ne na hrane a na niektorých miestach sa s nimi nedá otočiť.

Čo si na cestu pripraviť

Transfagarasan nie je bežná cesta a časť problémov, ktoré tam ľudia majú, sa dá vyriešiť pol hodiny pred odchodom:

• Plná nádrž. Na horskej časti nie je čerpacia stanica, najbližšie sú až v podhorí na oboch koncoch. Tankujte pred výjazdom, nie až keď sa rozsvieti kontrolka.
• Auto v poriadku. Preverte hlavne brzdy. Motor sa prehrieva v stúpaní, brzdy naopak trpia na dlhom a strmom zjazde.
• Jedlo a voda na celý deň. Stánky sú pri Bâlea Lac a na pár vyhliadkach, ale v hlavnej sezóne tam býva rad a mimo sezóny nemusí byť otvorené vôbec.
• Nabitý telefón a powerbanka. Signál na časti trasy nefunguje, takže si stiahnite mapy offline.
• Teplé oblečenie. Dole môže byť tridsať stupňov a v sedle desať a vietor.
• Hotovosť v lei (RON) na stánky a parkovné. Rumunsko euro nezaviedlo, kartou zaplatíte v mestách, hore na sedle sa na to nespoliehajte.

Kde sa najesť a čo robiť okrem šoférovania

Reštaurácií je na trase málo a sústreďujú sa do dvoch miest: k jazeru Bâlea Lac, kde je chata s jedálňou a stánky, a do podhoria na oboch koncoch, kde sú bežné krčmy s rumunskou kuchyňou za normálne ceny. Medzi tým prakticky nič nie je, takže si obed naplánujte.

Kto nechce len prejsť a fotiť, má na výber:

• Túry z Bâlea Lac. Od jazera vedú značené trasy na hrebeň Fagaraša a je to najľahší spôsob, ako sa z auta dostať do skutočných hôr. Počítajte s pevnými topánkami a s tým, že počasie sa hore mení počas hodiny.
• Výstup na Moldoveanu, najvyšší vrch Rumunska, pre tých, čo majú viac dní a skúsenosti s viacdennou horskou turistikou.
• Lanovka k jazeru zo severnej strany, ktorá funguje aj mimo sezóny cesty.
• Kúpanie a rafting na jazere Vidraru a v údolí Argeșu na južnej strane.
• Výstup na Poenari ako protiváha k celodennému sedeniu v aute.

Ak vás hory chytia, Fagaraš je len jedno z dvanástich pohorí, ktoré sa v krajine dajú prejsť. Podrobnejší prehľad nájdete v našom článku o tom, čo ponúkajú hory v Rumunsku.

Transfagarasan, alebo Transalpina?

Rumunsko má dve slávne horské cesty a ľudia sa často pýtajú, ktorú vybrať:

• Transfagarasan je známejší, dramatickejší a má viac zastávok: jazero, tunel, hrad, vodopád. Zároveň je na ňom výrazne viac ľudí.
• Transalpina je najvyššie položená spevnená cesta Rumunska, teda vedie ešte vyššie, ale je otvorenejšia a menej dramatická. Je na nej pokoj.

Kto má čas len na jednu, nech zvolí Transfagarasan. Kto má dva dni, nech skúsi obe, pretože si nekonkurujú a ležia neďaleko od seba.

Kde prespať pri Transfagarasane

• Sibiu na severnej strane, najlepšia základňa s krásnym historickým centrom.
• Curtea de Argeș na južnej strane, blízko k Poenari.
• Chata pri jazere Bâlea priamo hore, ak chcete ráno vidieť jazero bez ľudí. Rezervujte veľmi dopredu.
• Penzióny v podhorí Fagaraša, odkiaľ sa dá zároveň vyraziť na túry.

Ubytovanie v okolí Transfagarasanu sa dá porovnať na jednej mape cez Stay22.

Čo si k tomu pridať

• Pohorie Fagaraš s najvyšším rumunským vrchom Moldoveanu, 2 544 metrov.
• Sibiu a opevnené saské kostoly v okolí.
• Brašov, Bran a Râșnov na východ.
• Transalpina ako druhá horská cesta.
• Sighișoara, opevnené mesto na zozname UNESCO.